Opat sa mi to stalo ... mal som plne zuby vsetkeho okolo seba aj toho v sebe, ludi aj chuti a teuqila to tiez nespravila. Postavil som sa do radu povstalcov, co maju vsetko a hlavne plnu hlavu nadavok na zivot.
Osud mi neprial do kariet, zivot ma viedol zlymi cestami. A ona mi este rozpravala o tom, aky je mi ten druhy velmi podobny a takmer dokonaly. Jedine v com sa mi nepozdaval bolo, ze si chytil moje miesto. Ten o kom mal niekto pocuvat som chcel byt ja. Usmieval som sa na nu a vychutnaval si kyslost citrona. Sucitil som s nim, s kyslym citronom. V niecom mi pripominal samehoseba.
Poznal som ju dlho. Kratko na to aby zistila, ze ma ma nenavidiet ale dost dlho na to, aby vedela ze ma nema milovat.
Zaradila ma do svojej kartoteky s nalepkou "kamarat", od toho dna som nepocul dalsiu podobnu nadavku, ale nikdy som nemal odvahu odnalepkovat sa. Mozno to v niecom davalo cloveku istotu, moct sa opat postavit do nejakeho radu, zabalit do spravnej skatule, utierat prach zo svojej nalepky. Tu jej nalepku som mal obzvlast zaistenu, aj ked som ju miestami nenavidel, prach by na nej nikto nikdy nenasiel. Hyckal som sa v pocite kamaratovania, zbierania omrviniek chvil a stretnuti, malych milych slov, kusockov citov. Nikto mi nikdy nevedel vysvetlit, ze z tohto puzzle nic neposkladam, ze Ju si z toho neposkladam...
Osud mi neprial do kariet, zivot ma viedol zlymi cestami. A ona mi este rozpravala o tom, aky je mi ten druhy velmi podobny a takmer dokonaly. Jedine v com sa mi nepozdaval bolo, ze si chytil moje miesto. Ten o kom mal niekto pocuvat som chcel byt ja. Usmieval som sa na nu a vychutnaval si kyslost citrona. Sucitil som s nim, s kyslym citronom. V niecom mi pripominal samehoseba.
Poznal som ju dlho. Kratko na to aby zistila, ze ma ma nenavidiet ale dost dlho na to, aby vedela ze ma nema milovat.
Zaradila ma do svojej kartoteky s nalepkou "kamarat", od toho dna som nepocul dalsiu podobnu nadavku, ale nikdy som nemal odvahu odnalepkovat sa. Mozno to v niecom davalo cloveku istotu, moct sa opat postavit do nejakeho radu, zabalit do spravnej skatule, utierat prach zo svojej nalepky. Tu jej nalepku som mal obzvlast zaistenu, aj ked som ju miestami nenavidel, prach by na nej nikto nikdy nenasiel. Hyckal som sa v pocite kamaratovania, zbierania omrviniek chvil a stretnuti, malych milych slov, kusockov citov. Nikto mi nikdy nevedel vysvetlit, ze z tohto puzzle nic neposkladam, ze Ju si z toho neposkladam...
Komentáre
toto ma dostalo:
fuha
idem si vstupit do svedomia
p.s. pacilo sa mi ako je to napisane
Tak toto sa mi veľmi páči.
Prídem si prečítať ďalšie články;-)
mm
pises realne citovo a presne.. je nas viac..skladajucich puzzle :(
johny to si este dobre dopadol